Krvavá odplata nacistov na obyvateľoch obcí Ostrý Grúň a Kľak

Masaker v Kľakovskej doline. Týmto termínom sa zvykne označovať séria vražedného besnenia nacistickej protipartizánskej jednotky Edelweiss v obciach Ostrý Grúň a Kľak v spolupráci so slovenskými kolaborantmi a domoobranou slovenských Nemcov - Heimatschutz. Udalosti, ktoré započali 21.1.1945, vošli do dejín ako Krvavá Nedeľa. Počas nej bolo zavraždených 148 obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak, šťastnou náhodou sa zachránilo iba niekoľko jedincov. Najmladšia obeť mala iba 14 mesiacov. Obe obce boli po vykonaní masakra vypálené do tla. Podľa niektorých zdrojov ide o najbrutálnejší vojnový zločin na civilnom obyvateľstve v histórii Slovenska.

Na čele jednotky Edelweiss stál Erwin Thun von Hohenstein, za pozornosť však stojí slovenský oddiel jednotky Edelweiss, ktorému velil slovenský veliteľ Ladislav Nižňaňský. Hlavnou činnosťou Edelweissu bol boj proti partizánom, ktorý sa však vyznačoval neobvyklou krutosťou voči civilnému obyvateľstvu. Táto brutalita sa napokon stala osudnou i obyvateľom obcí Ostrý Grúň a Kľak.

(ostrygrun.sk)

“Najkrutejšou udalosťou v histórii našej obce je "Krvavá nedeľa" 21. január 1945, kedy nemecká jednotka Edelweiss s ďalšími zložkami obec vypálili a zavraždili 64 jej obyvateľov (26 mužov, 26 žien a 12 detí). Najmladšou obeťou tejto krvavej masakry bol ani nie 14-mesačný Filipko Debnár, ktorého zabili na rukách jeho 11-ročnej sestričky. Obidvaja boli súrodencami vtedy 13-ročného Františka Debnára, ktorý sa ako jediný z jeho 8-člennej rodiny zachránil. Po vyvraždení obyvateľov obce Nemci podpálili 128 domov.” (ostrygrun.sk)

(ostrygrun.sk)

Vyvraždenie a vypálenie obcí v Kľakovskej doline malo byť trestom pre obyvateľov za pomoc partizánom. Podľa webu vtedy.sk: “pred vypuknutím SNP spolupracovali mnohí občania obcí Ostrý Grúň a Kľak s partizánmi, ktorí operovali v pohorí Vtáčnika a Tríbeča. Do povstaleckej armády vstúpilo 47 a do partizánskych oddielov 61 mužov z týchto obcí.”

Obyvatelia dedín Kľak a Ostrý Grúň sympatizovali s partizánmi pôsobiacimi v okolitých horách a poskytovali im tiež materiálnu výpomoc. 21. januára 1945 skoro ráno prišli do dediny Ostrý Grúň ozbrojené oddiely, aby vykonali svoju pomstu na civilnom obyvateľstve. Civilov začali zhromažďovať vo vnútri a okolí domu miestneho občana Izidora Debnára. Na tomto mieste padlo za obeť 64 ľudí, medzi nimi i deti. Vraždenie prežilo iba 9 obyvateľov. Nacistické jednotky následne tento a ostatné domy v obci vypálili.

pieseň na tému udalostí Krvavej nedele

Na to sa presunuli do dolnej časti obce Nový Kľak, kde vraždenie pokračovalo. Tentokrát však útočníci obyvateľstvo nezhromažďovali - ľudí strieľali na mieste. K tomu sa pripojilo i brutálne mučenie nájdených partizánov. Po príchode do hornej časti Nového Kľaku sa nacisti rozhodli skoncentrovať zvyšných obyvateľov na verejnom priestranstve a postrieľať ich guľometmi. Besnenie zastavil až telegram od motospojky zo Žarnovice, na základe ktorého sa vraždiace jednotky z Kľaku stiahli. Obsah telegramu zostáva neznámy, predpokladá sa, že sa správy o masakri začali rýchlo šíriť medzi širšou verejnosťou. Nemci preživších obyvateľov rozohnali, obec však vyplienili a vypálili.

(pamätník obetiam v Ostrom Grúni)

Každá rodina v Ostrom Grúni či Kľaku bola touto tragédiou zasiahnutá. Na pripomenutie tohto ohavného činu vyrástlo v spomenutých obciach niekoľko pamätníkov i so zoznamom obetí, ktorých život vyhasol pri vykonávaní tohto bezprecedentne krutému zločinu voči civilnému obyvateľstvu. Svedectvá tragédie hŕstky preživších nájdete tu.

(ostrygrun.sk)

Zasahujúce jednotky tvoril i slovenský oddiel skupiny Edelweiss, ktorého veliteľom bol Ladislav Nižňanský. Jeho účasť a podiel na akcii, ako aj spoluvina iných Slovákov, sú z istých hľadísk sporné: podľa historika M. Lacka sa hodnoverne nepreukázala jeho prítomnosť a spoluúčasť na vraždení, podľa iných zdrojov nesie za túto akciu zodpovednosť. V dokumente Krvavá nedeľa však máme možnosť zhliadnuť výpovede obžalovaných pred súdom, počas ktorých sa priznávajú k vraždám civilného obyvateľstva. L. Nižňanský však napriek niekoľkým pokusom nebol nikdy odsúdený (viac tu).

V prípade aktívnej účasti Slovákov by išlo o zločin nielen voči občanom rovnakej národnosti, ale predovšetkým spoluobčanom, susedom a hlavne - ľuďom. To platí i o slovenských Nemcoch organizovaných v ozbrojenej jednotke Heimatschutz. Ostrý Grúň a Kľak sa totiž nachádzajú v tzv. Hauerlande - na území po storočia obývanom Nemcami, ktorí žili v pokojnom susedstve so Slovákmi. Až prostredníctvom nacistickej propagandy sa v nich zobudilo to najhoršie - radikalizácia na základe umelo vytvorenej nenávistnej zámienky, na základe ktorej boli ochotní obrátiť zbraň i na suseda. Pravda, nie všetci - posledných obyvateľov Kľaku pravdepodobne zachránil kňaz Rudolf Klucha, pôvodom Nemec, ktorý prehovoril k veliteľovi vraždiacej jednotky.

(ostrygrun.sk)

Pozn: Udalosti z Kľaku a Ostrého Grúňa neboli najväčším vojenským zločinom čo do počtu obetí, ale spôsobu jeho vykonania. Najviac mŕtvych bolo zaznamenaných počas masakru v Kremničke, ktorého obeťami boli predovšetkým väzni a zajatci.

Viac informácií:

Aplikácia Ostrý Grúň na Google Play a Apple Store

“Vzdelávacia aplikácia znázorňujúca obec Ostrý Grúň počas druhej svetovej vojny, ktorá znázorňuje zničené objekty v obci Ostrý Grúň... Projekt chce týmto inovatívnym spôsobom priblížiť širokej verejnosti tragické udalosti, ktoré sa odohrali v tejto obci počas druhej svetovej vojny, aby ich ľudia lepšie pochopili a snažili sa im v budúcnosti predísť. Cieľom projektu je prispieť k prevencii násilia, xenofóbie, neznášanlivosti a rasizmu.”

Ďalšie zdroje:
https://ostrygrunklak45.wordpress.com/ (oficiálny blog k udalostiam zo stránky ostrygrun.sk)
https://www.ostrygrun.sk/obec/krvava-nedela/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Masaker_v_K%C4%BEakovskej_doline